Krásny, slnečný deň. Sediac na drevenej lavičke uprostred parku neďaleko domu, vychutnávam si skorší príchod leta. Ostré lúče májového slnka zaliali celý park, ktorý tak razom svieti nádhernými zelenými farbami. Prázdniny budú fantastické, vravím si. Diskotéky, dievčatá, chaty, alkohol. Rodičia iste za pár dní zabudnú na zlé vysvedčenie, ktoré ma zrejme čaká. Známky nie sú všetko, veď aj dospelí to často hovoria. Dôležité je čo mám v hlave. Znamená to však, že pre mňa sú najdôležitejšie krásne baby a značkové veci? Tých mám v hlave predsa viac ako dosť. Na pár sekúnd zneistiem. Som predsa normálny, veď aj spolužiaci myslia na to isté, upokojujem sa s úsmevom na tvári.Z chvíľkového snívania ma prebudí krik malých detí, šantiacich sa spolu s mamičkami. Znervóznia ma ich pohľady. No a čo, poviem si v duchu. Aj ony boli mladé, aj ony určite sem-tam chodili poza školu. Zazvoní telefón. Je dvanásť hodín, pravdepodobne sa nám skončilo vyučovanie o niečo skôr. Mám pravdu. Je to Klaudia, spolužiačka. Za pár minút sa môžeme stretnúť v krčme na Poštovej..